1.1 Veľká hospodárska kríza
Veľkú hospodársku krízu vyvolal finančný kolaps
v Spojených štátoch. Znižujúca sa výroba, hromadná nezamestnanosť a
chudoba charakterizovali začiatky 30-tych rokov. Po zničujúcej 1. svetovej vojne
Európa len s neistotou vstávala na nohy. Toto obdobie, a to hlavne
v Nemecku, charakterizovala obrovská
inflácia. Do konca 20-tych rokov sa hospodársky stav zdal byť stabilný.
Hospodársky rast jednotlivých krajín bol nesúmerný a krajiny ako Veľká Británia, alebo Nemecko
boli odkázané na pôžičky USA. Práve preto, aby mohli vyrovnať svoje dlhy
z vojny. Spojené štáty vojna nijak nezasiahla, a preto bol jej rozvoj
najväčší. Priemyselná výroba, vývoz a aj mzdy nepretržite rástli a zdalo sa, že
tento vývoj je nezastaviteľný. ¹
Americký optimizmus sa odzrkadľoval hlavne na NY
burze. Indexy cenných papierov nepretržite rástli. 100 tisíce maklérov
považovalo obchod s cennými papiermi za lacný spôsob zárobku. Zákony burzy
dovoľovali nákup krytý cennými papiermi,
k čomu nebola potrebná hotovosť.
Klient dáva do záruky cenné papiere pre ten prípad, ak by nevedel
zaplatiť. Takto vzniklo mnoho firiem, z nich dcérske, ale len na jeden
základný kapitál. 28. A 29. augusta sa tento rast zrýchľoval, až hodnoty
cenných papierov dosiahli hviezdne výšky. V septembri 1929 ceny začali
klesať. Na burze vypukla panika. ²
1.2 Čierny štvrtok
24. október
1929 sa do histórie zapísal ako ,, čierny štvrtok “. Vo veľkej vlne predaja
zmenilo majiteľa asi 12 mil. cenných papierov. A toto bol len začiatok. Ceny
klesali a to len zvyšovalo predaj. Tí, ktorí boli krytí cennými papiermi,
nevedeli platiť a za radom krachovali. A nielen jednotlivci, ale aj
spoločnosti (hlavne tie
dcérske). Predaj sa zastavil, ale ceny ešte asi 3 roky klesali. Bane, fabriky,
obchody, priamo, alebo nepriamo pocítili tento krach. Mnohé z nich zatvorili a
to hlavne bane. Obchodné spoločnosti začali vymáhať dlhy. Strata dôvery
postihla hlavne banky. Nával ľudí a následný výber peňazí zruinoval asi 5000
bánk. Nezamestnanosť obyvateľstva začala rapídne rásť, to priamo pôsobilo na
znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva a to vyvolalo ďalšie zatváranie. Bol to
ako začarovaný kruh. Nezamestnanosť zasiahla asi 13 mil. ľudí. Väčšina žila na
životnom minime a z mnohých sa stali bezdomovci. Tento stav trval roky. Po
roku 1931 sa kríza rozšírila aj na Európu. ²
1.3 Kríza v Európe
V máji rakúska banka Kreditanstahl
zbankrotovala a toto spôsobil kolaps
v celej strednej Európe. Kríza postihla najviac Nemecko, lebo stále bolo
závislé na pôžičkách USA. Tu sa nezamestnanosť zvýšila na 6 mil. Kríza zasiahla
aj VB, Francúzsko a aj Taliansko. Najmenej, a dá sa povedať, že vôbec
nezasiahla ZSSR. Dôsledkom krízy v Európe, bol znížený obchod a to hlavne
s kávou, cukrom a trstinou, čo spôsobilo zbedačenie výrobných krajín
počnúc Brazíliou až po Japonsko. Takýmto spôsobom hospodárska kríza zasiahla
celý svet.
Dôležitú úlohu
v hospodárskej kríze hrala aj zmena politickej orientácie na začiatku
30-tych rokov vo svete. Vo VB nastalo oslabenie Strany práce. Tá bola nútená
vstúpiť do koalície s liberálmi a konzervatívcami a následne vytvorili
Národnú vládu. Jej prvé kroky boli zníženie podpory a mzdy pracujúcich vo verejnom sektore. Snaha o
záchranu libry bola neúspešná a preto boli nútení zísť z cesty stability.
Museli sa vzdať voľného obchodu. Pre ochranu domáceho priemyslu museli zaviesť
clo na mnohé dovozené výrobky. Mnoho krajín prevzalo túto politiku (politika
protekcionizmu). Toto spôsobilo vo svetovom meradle zníženie obchodu a
brzdenie rozvoja. V Nemecku táto kríza a z nej prameniaca
nespokojnosť pomohla Adolfovi Hitlerovi dostať sa na
vedúcu pozíciu. Hitler, pravdepodobne celkom náhodou, nasledoval takú istú
politiku, ktorú vo VB navrhol John Keynes ( vtedy neúspešne ). Podľa tejto politiky by štát
nemal šetriť, ale míňať. Mali by rozbehnúť veľké projekty, ktoré zabezpečia
zamestnanosť a toto by viedlo postupne k ozdravovaniu hospodárstva.
Nacisti míňali hlavne na zbrojenie a stavanie ciest a to potvrdilo Keynessov predpoklad: nezamestnanosť zmizla a na Hitlera
hľadeli, ako na národného hrdinu. ²
1.4 Lepšie časy
V USA už ľudia zunovali predpovede Hoovera, že hospodársky rast je už za dverami a vo voľbách
za prezidenta zvolili Franklina D. Roosevelta. On zaviedol nové hospodárske reformy : ,,New Deal“ – nová dohoda.
Táto reforma bola na vzor Keynesa.
Naštartoval veľké vládne investície,
ktoré narazili na veľký odpor a preto boli len čiastočne úspešné. Celkové
hospodárske znovuzrodenie nastalo až v roku 1939, keď pre blízkosť vojny
zbrojný priemysel dal každému prácu. ²
Obrazová príloha
Z grafu vidieť, že vývoj výrobnej produkcie USA,
V. Británie, Nemecka a celého sveta bol veľmi podobný, čo hovorí o spätosti
ekonomík. Produkcia klesla v období krízy v rokoch 1929-1932 a potom
začala stúpať. Jedine hospodársky rast ZSSR bol neporovnateľne vyšší. Základná
otázka je, že prečo nezasiahla hospodárska kríza ZSSR? Bolo to vďaka
totalitnému režimu, ktorý porušoval základné ľudské práva. Na druhej strane aj
priemyselné krajiny v tomto a v predchádzajúcom období svoj
priemyselný rast dosiahli taktiež vďaka totalitnému systému, ktorý porušoval
základné ľudské práva v ich kolóniách. ³
Druhý graf
porovnáva hospodársky rast vo všeobecnosti svet so ZSSR. Z tohto grafu
ešte lepšie vidieť ako obišla hospodárska kríza ZSSR. ³
Veľká hospodárska kríza mala
mnohé negatívne dopady nielen z hľadiska hospodárstva. V dôsletku nej
milióny ľudí trpelo a umieralo na hlad a priamo, alebo nepriamo zapríčinila
vznik najkrvavejších kapitol dejín ľudstva, čiže zrod fenoménu Hitler a
následne 2. svetovú vojnu. ²