RÍMSKA RÍŠA JEJ VZOSTUP A PÁD

Rímska ríša bola najväčším štátnym útvarom staroveku. Rozprestierala sa od Atlantického oceánu až k sýrskym púšťam, od Sahary až po ústie Rýna a Škótsku nížinu.

Rimania dodržiavali prísnu vojenskú disciplínu a pochopili, že dobývaním ďalších území

Získajú ešte väčšiu bezpečnosť a bohatstvo.

V roku 264 pred n.l. začali bojovať s Kartágom o Sicíliu, ovládali už celé územie dnešného Talianska. Rimania zvíťazili nad Kartágom v púnskej vojne /264 – 241/ pred n.l.

V druhej púnskej vojne /218 – 201/ pred n.l. získali južnú Hispániu a vstupnú časť

Pobrežia Jadranského mora. V priebehu 2.storočia pred n.l. dobyli Grésko, Macedóniu, dnešné územie Tuniska a západnú časť Malej Ázie.

Rím zostal až do konca prvého storočia pred n.l. republikou. Výkonnú moc mal senát.

Najvýznamnejší boli konzuli , v čase vojny pôsobili ako najvyšší velitelia vojsk. Rimania vytvárali na zahraničnom území provincie na čele so správcami.

V 1. storočí pred n.l. niekoľké významní vojvodcovia povstali proti republike.

Boli to nekorunovaný kráľ Ríma Sulla, potom Pompeius a Iulius Ceasar.

Ten dobyl Galiu a v bitke v roku 48 pred n.l. porazil Pompeia. Stal sa „diktátorom“

A absolútnym vládcom Ríma. Roku 44 pred n.l. ho zavraždili sprisahanci vedení Brutom a Cassiom.

Po Caesarovej smrti zápasili o moc dvaja súperi. Ceasarov adoptívny syn Octavianus a Marcus Antonius. Tí si rozdelili ríšu a istý čas vládli spolu. Antonius prevzal vládu nad východnými provinciami, kde sa romanticky zaľúbil do egyptskej kráľovnej Kleopatry. Octavianus vládol na západe. Ten sa v roku 31 pred n.l. rozhodol na svojho súpera zaútočiť.

Zvíťazil . O štyri roky senát vymenovalOctaviana za prvého občana Ríma.

Octavianus – už ako Augustus . sa stal prvým z radu mnohých rímskych cisárov, ktorí vládli na západe až do roku 476 n.l. a na východe až do roku 1453, keď Konštantinopol dobyli osmanskí Turci.

V priebehu 1. storočia pred n.l. k Rímskej ríši už patrila Malá Ázia a Sýria, Galia a Egypt. Rimania tak ovládli celé stredomorie. Keď Augustus umieral, varoval svojho nástupcu, aby sa hranice ríše nerozširovali ďalej. Napriek tomu sa pripájali ďalšie územia za vlády Claudia, Traiana a Septimia Severa. Na severe tvorili hranicu Rímskej ríše Dunaj, pozdĺž ktorého sa budoval proti „barbarom“ obranný systém Limes Romanus.

Rímske jednotky sa pohybovali aj na území dnešného Slovenska.

Éra Augustovej vlády bola zlatými časmi pre umenie

Podporoval Horácia, Vergília a Lívia.Epická báseň Vergília - Eneida rozpráva príbeh o vzniku Ríma.

Rím v tom čase mal asi milión obyvateľov. Okrem pamätníkov vlastnej dynastie, ako bolo Forum Romanum, Augustus budoval aj akvadukty a dal dovážať na štátne náklady obilie pre mestskú chudobu.

Za éry Augustových nástupcov /Tiberia, Caligulu, Claudia, Neróna/ rímska kultúra prekvitala.

Italskí obchodníci a podnikatelia cestovali za novými obchodnými príležitosťami do veľkých diaľok.

V 2. storočí n.l. sa najbohatšími provinciami ríše stali Hispánia a severná Afrika. Bolo to obdobie relatívnej stability.

V polovici 3. storočia vypukla v ríši kríza. Sýriu prepadol mocný sused Perzská ríša., inde germánske kmene Gótov a Alemanov .Pod tlakom týchto nebezpečenstiev sa cisárska vláda militarizovala. Nakoniec sa Rímskej ríši podarilo krízu 3. storočia prekonať.

Dioklecián /285-305/ a Konštantín/306-337/ zaviedol kresťanstvo ako oficiálne štátne náboženstvo. Rímska ríša si udržala jednotu až do roku 395.

R.395 sa ríša rozdelila na Západorímsku, ktorej stredom bol Rím a Východorímsku s hlavným mestom v Konštantínopole. Vnútorná slabosť spojená s barbarskými vpádmi z východu , r.476 spôsobila zánik Zapadorímskej ríše. Východorímska ríša, čiže Byzancia

Prežila ďalších tisíc rokov – Konštantínopol padol do rúk Turkom až r.1453.

Hlavné prvky rímskej ríše žili naďalej. Latinčina nebola len jazykom cirkvi.

Rímski občania hovorili po latinsky, nosili tógy a kúpali sa vo verejných kúpeľoch.

Staroveký Rím sa však napriek civilizačnému pokroku opieral o otrockú prácu.

Hlavou rodina bol otec. Rozhodoval o živote a smrti všetkých členov rodiny.

Novonarodené deti prijímal do rodiny otec, ktorý cih však mohol nechať vonku a odsúdiť tak na smrť. Keď deti vyrástli, rodičia rozhodli koho si vezmú.

Bohatí rodičia posielali svoje deti do školy alebo držali súkromného učiteľa alebo vychovávateľa /Gréka/. Chlapci začali chodiť do školy vo veku 6 rokov. Učili sa čítať, písať a matematiku.Vo veku jedenásť rokov absolvovali pokročilejšie štúdium u učiteľa tyz. Grammaticus a študovali literatúru, históriu, matematiku a astronómiu. Vo veku štrnásť rokov , kto sa chcel stať politikom pokračoval v štúdiu rétoriky.

Dievčatá sa učili doma domácim prácam. Chudobné deti nemali príležitosť na vzdelanie, museli pracovať.

V Ríme bol nedostatok pozemkov, tak si len veľmi bohatí mohli dovoliť vlastniť dom, nazvaný domus. Väčšina Rimanov žila v nájomných činžovných domoch – insula.

Použitá literatúra:

Rím – Zlatá kniha 1995

Veľké civilizácie 1992

Rodinná encyklopédia svetových dejín

Obrazový atlas starých civilizácií

[ Back ]